Prsteň kráľa Štefana
Boli to kruté časy, do ktorých sa narodil malý Vajk alebo Vajko, ako ho doma nazývali. Do svojho krstu sa menoval Vjačeslav po grécky „Stefanos“. Odvtedy ho Štefanom nazývali.
Štefan bol korunovaný za kráľa korunou, ktorú dal zhotoviť pápež pôvodne pre poľské knieža Boleslava Chrabrého. Hneď po smrti Štefanovho otca Gejzu si začal robiť nároky na uhorský trón knieža Kopáň.
Tu začína príbeh rytierov, ktorých potomkovia sa stali jednými z najbohatších šľachtických rodov v Uhorsku.
„Matka, čo teraz robiť ?“ spýtal sa Štefan s pocitom veľkého bôľu.
Matka mu vraví: „syn môj, Tvoj otec Gejza sa vždy vo všetkom mohol spoľahnúť na svojich služobníkov Honta a Poznaňa. S nimi sa choď poradiť ako ďalej.“
Ešte v ten deň nasadol Štefan na koňa menom Zug a cválal za rytiermi, ktorí pobývali v blízkosti rieky Hron. Keď ho títo dvaja zbadali, padli na kolená s pozdravom: „pán Náš.“ Štefan v zlomku sekundy pochopil, že v týchto rytieroch má vzácny poklad. Poklad oddanosti a pokory k svojmu pánovi, ktorý sa pri porozumení nedá stratiť. Štefan im vraví: „Priatelia moji, prišiel som sa k Vám poradiť, čo robiť. Knieža Kopáň si robí nároky na uhorský trón a chce si vziať za manželku moju matku.“ Nebolo tým dvom treba viacej vravieť. Uhostili mladého pána s uistením, že keď si odpočinie, budú mať premyslený plán s postupom, ktorý Štefanovi zabezpečí vnútorný pokoj.
Na rady rytierov si Štefan odpočinul a večer, keď sa prebudil, uvidel niečo nevídané. Všetci osadníci boli nastúpení a rytieri Hont a Poznaň vravia Štefanovi: „Štefan vstaň, a poď s nami k brehu Hrona. Tam ťa opášeme rytierskym mečom a pasujeme Ťa za rytiera.“ A tak sa aj stalo. Po príchode do osady mu rytier Hont vraví: „Zajtra dáme spoločne dokopy vojsko proti Kopáňovi.“
Štefan posilnil svoje vojsko družinou Honta a Poznaňa a na znak úcty im povedal: „Hont a Poznaň, týmto Vás menujem svojimi telesnými strážcami.“ I začal krutý boj s Kopáňom. Zjednotené vojská v roku 998 pri Veszpréme, Kopáňa zabili. Vtedy Štefan vyriekol pred rytiermi tieto slová: „Za Vašu oddanosť Vám odovzdávam pečatný prsteň uhorského kráľa, ako znak vďaky za Vašu pomoc. Vy aj Vaši potomkovia máte právo prsteňom sa preukázať hocikedy, keď to budete považovať za potrebné. Pán Boh Vám pomáhaj.“ Napokon dodal: „Na znak mojej priazne vybudujem pri rieke Hron obrovský vojenský tábor, ktorý bude slúžiť ako vojenská základňa. Bude patriť Vám a prvým veliteľom tábora bude rytier Vencelín, ktorý zabil Kopáňa. On Vám bude podriadený vo všetkom, čo poviete.“
Takto získali rodiny Honta a Poznaňa veľký vplyv na Štefanovom dvore v Ostrihome. Bíňska vetva dostala neskôr okrem Bíne rozsiahle majetky na Hornej Nitre, v Rajci a na strednom Považí.
V dobe kraľovania kráľa Štefana totiž územie Nitrianskeho kniežatstva až po Ostrihom patrilo do roku 1030 Poľsku, kedy ho kráľ Štefan dobyl späť a jeho syna Imricha ustanovil za Nitrianske knieža.